Spätná väzba v našej želanej kultúre
V každodenných rozhovoroch dokáže:
- budovať dôveru a zvyšovať kvalitu spolupráce.
- posilniť želané správanie a podporiť to, čo funguje,
- zastaviť neželané správanie skôr, než sa stane problémom,
Spätná väzba je zrkadlom našej kultúry.
Odráža to ako:
- premýšľame (postoje),
- konáme (správanie)
- a ako sa pri tom cítime (psychologické bezpečie).
Spätná väzba
v širších súvislostiach
Ak chceš pochopiť spätnú väzbu v širších súvislostiach, pozri sa na jednotlivé oblasti – postoje, správanie, princípy či psychologické bezpečie – každá z nich ti ukáže, čo všetko spätnú väzbu formuje.
Postoje a princípy
Spätná väzba nie je len o tom, čo hovoríme – ale z akého postoja vychádzame a s akým zámerom dávame.
V našej kultúre veríme, že:
- každý človek má potenciál rásť,
- spätná väzba je pozvanie k dialógu, nie koniec diskusie
- partnerstvo je dôležitejšie než hierarchia.
Postoj určuje tón. A tón určuje, či spätná väzba otvára alebo zatvára dialóg.
Správanie
Každý deň formujeme našu kultúru – tým, čo si všímame, čo podporujeme a čo si dovolíme zastaviť.
- Posilňujeme želané správanie tým, že ho oceňujeme a dávame mu pozornosť.
- Zastavujeme neželané správanie skôr, než sa stane normou.
Spätná väzba sa tak stáva nástrojom formovania kultúry – nie len hodnotenia
Spôsob, ako sa k sebe správame každý deň formuje našu kultúru
Psychologické bezpečie
„Tam kde chýba bezpečie... nie je spätná väzba možná. A bez spätnej väzby bezpečie neudržíme."
Psychologické bezpečie znamená, že:
- môžeme hovoriť otvorene,
- priznať chybu bez strachu,
- pýtať sa alebo aj nesúhlasiť a to bez obavy z odmietnutia
Keď chýba dôvera a bezpečie, spätná väzba často mlčí – alebo kričí. Mlčí, keď sa ľudia boja hovoriť. Kričí, keď chýba citlivosť. S pocitom bezpečia sa mení na nástroj rastu.
